Mohlo by sa zdať, že je po približne dvesto rokoch intenzívneho bádateľského záujmu o cyrilo-metodskú misiu a jej dedičstvo sotva možné k poznaniu tejto otázky čokoľvek dodať. A predsa: ak sa na cyrilo-metodskú problematiku pozrieme pozornejšie a bez predpojatosti, nemôžeme sa ubrániť dojmu, že obaja svätí bratia Cyril-Konštantín, zvaný Filozof, a jeho rodný brat Metod sú účelovo úplne vytrhnutí z duchovného kontextu, do ktorého po celý život hlboko patrili, s cieľom ich postupného prispôsobenia záujmom podstatnej časti západného kresťanstva, a tým aj novej zjednotenej Európy, či dokonca euroatlantickej civilizácie. Problémom však je, aké miesto v tejto „novej Európe“, širšie vzaté v tomto, Huxleyho slovami povedané, „prekrásnom novom svete“ bude patriť kresťanským pravdám a z nich vyplývajúcim duchovným a morálnym hodnotám so silným dôrazom na modlitbu, pôst, pokánie, pokoru, schopnosť odpúšťať, priniesť obetu, vnútorné zdokonaľovanie, estetickú kultúru... Jednoducho: nadčasovým hodnotám a večným pravdám. Nebudú azda tieto pohltené relativizmom, unifikáciou a konzumným spôsobom života na strane jednej, či falošnou duchovnosťou s nebezpečne bezbrehým prírodným a panteistickým mysticizmom na strane druhej? Bolo by v takomto prípade odvolávanie sa na solúnskych bratov úprimnou snahou a pochopením ich pravého odkazu, alebo by išlo len o ideologickú nálepku majúcu zakryť iné ciele, ktoré sú nielenže na míle vzdialené tým, ktoré solúnski bratia hlásali, ba ktoré sú im priamo nepriateľské? Žiaľ, Damoklov meč visiaci nad nemalou časťou kresťanskej civilizácie – a predovšetkým slovanského sveta – sa dnes stal neúprosnou realitou. Veď akéže sú to hodnoty, čo vyznáva súčasný vyspelý, rozvinutý, tzv. demokratický západný svet – či ako vravia Rusi – „kolektívny Západ“, ku ktorému to priťahuje aj národy, ktorých história je pritom tesne spätá s východným kresťanstvom, s pravoslávím?! Neprijímame dnes cyrilo-metodskú misiu tak, ako sa nám práve hodí, neraz s lacnými propagandistickými zámermi, robiac zo svätých bratov reklamnú agentúru pre šírenie vlastných religiózno-kultúrnych a politických presvedčení? Väčšinou sa to dialo a deje tam, kde chýba dostatočné poznanie kresťanského Východu i kresťanského Západu, keď vzťahy z dnešnej doby, respektíve z neskorého stredoveku, prenášame do druhej polovice 9. storočia.